Čand@
komentáře u knih
Neznámí hrdinové mluvili i německy
Martin Krsek
Netreba hádzať všetkých do jedného vreca. Nikto a nič nie je len buď dobré alebo zlé. Len sa niekedy tí dobrí a to dobré hľadá ťažšie. Obzvlášť keď voľakto dlhé roky usilovne pracoval na tom, aby boli zabudnutí ľudia aj ich činy, nezapadajúce do žiadaného obrazu doby. Ale trochu súhlasím s komentárom Vidličky - o výbere podaktorých hrdinov by sa asi dalo diskutovať.
101 minut
Štěpán Kopřiva
Priznám sa, že kniha ma veľmi nebavila. Asi mi robilo problém vyznať sa v toľkých postavách. Následne som si vypočula rozhlasovú hru v aplikácii Českého rozhlasu a toto spracovanie mi sadlo viac - hlasy mi asi lepšie pomohli orientovať sa kto je kto. V každom prípade vidieť, že autor tzv. nevaril z vody a jednoznačne vedel, o čom píše. Aj keď podľa dodatku v rohlasovej hre by táto situácia v realite pravdepodobne neprebiehala tak, ako bola popísaná, nejde tu predsa o literatúru faktu.
Introvertka chodí na terapii
Deborah Tung
Jediné, čoho ľutujem, je to, že som sa k Debbieným komiksom nedostala už dávnejšie. Sú skvelou súčasťou mojej vlastnej terapie.
Ve službách zla
Robert Galbraith (p)
Cormoran ma baví, aj keď to iskrenie medzi ním a Robin je asi tak na úrovni druhotriednych televíznych detektívnych seriálov. Očakávala som tiež, že z kapitol, ktoré vypráva vrah, napokon vzíde prekvapujúci vinník, celkom sa vymykajúci Strikovým predpokladom. Žiadny taký zvrat sa nekoná, čo je možno škoda. Pridalo by to trochu väčšie grády.
URaNovA
Lenka Elbe
Je mi vždy veľmi ľúto, keď niekedy (skutočne málokedy!) odložím niektorú knihu nedočítanú. Je to vždy len preto, že jej príbeh ma nezaujme. Čo nutne neznamená, že kniha je na figu. Len je určená niekomu inému, nie mne. To je tento prípad. Na polici ma čaká hŕba iných vyprávaní.
Jana Eyrová
Charlotte Brontë
Tento román z obdobia prelomu romantizmu a realizmu je naozaj typickou ukážkou vtedajšej literárnej tvorby. Na jednej strane na svoju dobu veľmi emancipovaná dievčina (sirota vychovaná ústavom, čo na počudovanie neskončí ako ľahká deva na ulici, ale ako silná žena si sama nájde zamestnanie, aby nikomu nevisela na krku), ktorá sa na druhej strane nepochopiteľne nechá zbaliť dvakrát starším chlapíkom a dokonca sa do neho sama natoľko zamiluje, že po veľkom sklamaní aj tak pohŕdne krásnym a múdrym mladým mužom, ktorý o ňu tiež prejaví vážny záujem. Oukej. Romantika až po strop, zo záverečných kapitol, kde sa jeden s druhým nekonečne dohadujú, kto je do koho viac zaľúbený a prečo, mi už vstávali vlasy na hlave. Nič sa nedá robiť, omnoho viac ma bavia krváky.
Povídky malostranské
Jan Neruda
Ono ako ktorá. Ako u všetkých poviedkových zbierok, aj tu platí, že niektorá poviedka je lepšia (a v Nerudovom prípade aj známejšia) než iná. Preto priemerne dohromady hodnotím na 3 hviezdičky, lebo sú tu poviedky za 5 hviezdičiek, no i také, ktoré by som radšej preskočila. Ako sa však už budem opakovať, to si z úcty k autorovi nedovolím.
Prodloužená jízda
Václav Kopta
Fajn odpočinok. Väčšina zážitkov je už takmer notoricky známa z rôznych relácií s hercom. Nič to ale nemení na fakte, že obzvlášť v jeho podaní (audiokniha) sú fakt vtipné.
Sestry
Bernard Minier
Nie že by ste sa nudili, od začiatku až do konca je čo čítať, len mi chvíľami prišlo, že niektoré primotávky sú tam už tak akosi naviac. Akoby sa Minnier vydavateľovi zaviazal zmluvou na minimálne 400-stránkový román, tak to tam za každú cenu muselo byť, aj keby sa dej bez pár podľa mňa zbytočných liniek celkom obišiel. Čo sa dá robiť, Mráz sa mi z tejto sérky stále páči najviac.
Hrdinové kapitalistické práce
Saša Uhlová
Do knihy som sa pustila vďaka rozhovoru s autorkou na Českom rozhlase. Zaujímavá žena. Pustiť sa do niečoho takéhoto, na to by naozaj nemal hocikto. A veľmi rada by som si prečítala aj "pokračovanie" po niekoľkých rokoch... vyslať na dané miesta v utajení niekoho iného a zistiť, či sa po humbuku, ktorý okolo tohoto vznikol, niečo pre tých ľudí zmenilo. Veľmi dúfam, že hej, aj keď som možno naivná.
Neviem sa vyjadriť k ostatným prácam, lebo som ich vďakabohu nezažila, ale keďže sama pracujem v jednom obchodnom reťazci, dokážem povedať, že podmienky, aké opisuje konkrétne u Alberta, myslím si, nebudú plošné. Veľmi záleží na vedúcich v danej filiálke a na ich schopnosti zorganizovať prácu tak, aby všetci išli v rozumnom čase na prestávku, či si mohli odskočiť na WC, alebo napiť sa. Toto sú asi najviac kritizované veci, ale sama Saša píše o tom, že smena sa dosť odvíjala od toho, kto jej práve šéfoval. Jeden to zvládal lepšie, iný horšie. Tým nechcem brániť firmy ako také - na papieri je často mnohé inak než v skutočnosti a človek má niekedy pocit, že najvyššie vedenie od stola zadáva nesplniteľné pokyny, lebo na predajnej ploche asi nikdy ani neboli. No každá práca je hlavne o ľuďoch.
Temný karneval
Ray Bradbury (p)
Bradburyho mám rada v oboch jeho rovinách - ako autora sci-fi, ako aj v jeho strašidelných poviedkach. Ono vybudovať v takom krátkom útvare mrazivý pocit po tele nie je žiadna sranda. Jasné, že niekedy vás to priamo obleje a niekedy len cítite, že to čosi sa možno blíži, ale napokon sa vás to ani nedotkne. To je údel poviedok. Na mňa najviac zapôsobila Kosa.
Nouzový stav – Zápisky cestovatele časem
Ivan Fíla
Miroslav Adamec označil Fílu vo svojom predslove za nového Nerudu pandemického veku. Súhlasím. Jeho nerudovský talent rozprávania o obyčajných ľuďoch a ich obyčajných životoch, o neobyčajných stretnutiach a odhaľovaní nepoznaného, naviac ilustrovaný úžasnými fotografiami miest, ktoré milujem, to je skvelé spojenie. Malú Stranu poznám preplnenú turistami, ale tiež som si ju počas pandémie prechodila osamote. Dnes už neopakovateľný zážitok, možno tak za úsvitu, kedy sa ešte málokomu chce z postele. Jedno malé mínus dávam len za to, že by sa mi pri fotkách páčilo označenie miesta. Niektoré sú známe každému, niektoré popísané v texte, ale niektoré nepoznám a rada by som navštívila. Pri ďalšej prechádzke sa budem musieť dívať pozornejšie :).
Černý kocour
Edgar Allan Poe
Ak milujete Kinga - kráľa hororu, nemôžete si nezamilovať Poea - otca hororu. Černý kocour je jasným predchodcom Řbitova zvířátek (ďalšie podobnosti hľadajte sami). Nemám síce v obľube poéziu, takže ako básnik ma Poe neoslovuje, ale jeho poviedky sú jednoznačne moja krvná skupina.
Jeseníky: Čas, ten pohyblivý obraz věčnosti
Ivan Fíla
Drsný kraj v neskutočne jemnom podaní prekrásnych fotografií a v nenásilnom rozprávaní pohnutých osudov miestnych obyvateľov. Toľko neuveriteľných stretnutí a toľko zaujímavých príbehov. Som nadšená, dojatá, smutná, očarovaná.
Tady byla Britt-Marie
Fredrik Backman
Tak ako je King kingom hororových príbehov, tak je, zdá sa, Backman kingom príbehov dojemných. Ak ste dojímací typ, siahnite po ktorejkoľvek jeho knihe. Britt-Marie ma síce nevzala tak ako Muž menom Ove, či celá trilógia Medvědín, a jej obsedantná posadnutosť upratovaním a jedlou sódou niekedy až lezie na nervy, no i tak opäť máte o čom premýšľať a trochu si možno vďaka nej aj upratať sám v sebe. Príjemný stav.
Audience
Václav Havel
Keď som tesne po revolúcii išla na Audienciu ako predstavenie ktoréhosi amatérskeho divadla v jednom malom klube kdesi v Bratislave, netušila som, čo ma čaká. Jediným ťahákom bolo meno Havel - ten predtým zakázaný, ten, čo je ho zrazu plná telka, titulné strany novín a plagátmi s jeho tvárou je oblepený hádam každý stĺp na ulici. A bola som z toho paf! Ako dvaja ľudia na javisku v takej krátkej hre predviedli tie najzákladnejšie rysy pokrytectva totalitného režimu. Som z toho paf aj teraz, keď to čítam po dlhých rokoch.
Vrazi z internetu
Christopher Berry-Dee
Treba brať ohľad na to, že kniha je 20 rokov stará, tak nad niektorými výrazmi z online prostredia sa dnes možno i pousmejete. Takisto názov aj podnázov knihy je trochu zavádzajúci. Len poniektorí tu spomínaní vrahovia hľadali naozaj svoje obete na internete, ako by človek nadobudol dojem z názvu. Väčšina súvisela s internetom azda tým, že sa tam o nich dodnes píše. Mnohí z nich ani neboli sérioví vrahovia, ako zasa tvrdí podtitul. Čiže až bulvárne zveličený názov trochu podrýva závažnosť témy, ktorú kniha rozoberá. Nič z toho samozrejme nezľahčuje vinu vrahov a bolesť pozostalých po ich obetiach. Len škoda, že si editor nedal viac záležať na úprave dosť kostrbatého prekladu z angličtiny. U nás veľmi málo používané tŕpne rody slovo za slovom prepísané do češtiny a nadbytočné privlastňovacie zámená pred každým podstatným menom veľmi kazia dojem z čítaného textu. Akoby som čítala úbohé rýchlopreklady článkov na idnese, prevzatých zo zahraničných serverov.
Bludy v hlavě: Úzkosti, pochybnosti a jiní spolubydlící
Alfonso Casas
Nejaké svoje bludy máme v hlave všetci, aj tí, čo sami seba presviedčajú, že nie. Nemusia to totiž vždy byť OBLUDY, niekedy sú to najprv len malé (o)BLUDIČKY. Autorov vtipný zápas s tými jeho sa mi veľmi páči. Obzvlášť menný a obrazový zoznam jeho zločincov na konci.
Prokletí Salemu
Stephen King
Zmar, žiaľ a hrôza.
Čo iného napísať ku knihe, kde kapitola začína romanticky nežným
“Den se chvěl na pokraji zániku."
a končí odporne tajuplným
“Co přišlo pak, byl už jenom hnus."
King sa tu predvádza v plnej zbroji svojho umu. Milujem to.
