Čand@ komentáře u knih

Krásny hororík :). Niekto sa možno nebál, ale ja hej. Pre mňa to teda nebolo pokojné čítanie v posteli pred spaním. Veľmi sa mi páčilo, že každý zo spisovateľov, čo tu vystupujú, sú autormi iného typu hororovej literatúry. Keby neboli vymyslení, ich diela by som chcela čítať (asi s výnimkou na mňa príliš drsnej Moorovej :)). Bavilo ma veľmi, aj keď ako už niekto nižšie zmienil - King to nie je, ten je iná liga. Dúfam, že autor pracuje na nejakom pokračovaní.

9 18.05.2023

Vyšlo to na začiatku osemdesiatok, tak treba počítať s tým, že tí, čo túto dobu už nezažili, možno niektorým vtipom celkom neporozumejú (akože čo na tom má byť srandovného). Občas tiež zaznie nejaké to povinné múdro od Lenina a spol. Napriek tomu je tá knižočka ale fajn. Pobaví nielen anekdotami a vydarenými kreslenými vtipmi, ale i zaujímavosťami z knižného sveta, poučnými vysvetlivkami pojmov pod čiarou a citátmi. Mne sa páčil napr. tento nápis nad knižnicou v Marcii (zrejme španielske mesto): Zde mrtví otevírají oči živým. No nie je to nádhera?

7 10.05.2023

Tak už mi je jasné, prečo v Krkonošiach už nevídať Krakonoša. On už mal totiž plné zuby zhýčkaných prachatých turistov, tak sa odsťahoval do Španielska, prijal novú identitu a teraz sa volá Basachaun! Akurát asi nečakal, že ho tam budú podozrievať z vrážd :)). Bavilo ma to. Raz sa isto pustím do pokračovania.

9 09.05.2023

Každý z tých príbehov by sa hodil do seriálu Love, death and robots. Ak ho nepoznáte, pozrite na to na Netflixe. Je to presne tento žáner. Akurát mňa asi viac baví pozerať na televízne spracovanie takéhoto žánru, než čítať to. Skúsiť sa má ale všetko. A nijako to nehaním.

9 09.05.2023

Trochu viac sa mi páčili prvé dva diely. Snáď preto, že som v nich našla omnoho viac vlastných spomienok než v tomto poslednom. Asi že si naši rodičia ako obyčajní robotníci nemohli dovoliť s nami jazdiť na Jadran, nemali sme chatu, auto, motorku, dokonca ani fotoaparát. A napriek tomu boli naše dovolenky a prázdniny krásne. Pochodili sme hory, lesy v okolí, čľapkali sme sa vo Váhu, čo nám tečie za dedinou, na výlety sme jazdili na bicykloch a vzácnosť pre nás deti bolo, keď nás mama vzala vlakom do 20 km vzdialeného mesta na nákup nového ošatenia a potom na zmrzlinu. A keď k nám do dediny prišli kolotoče či cirkus, čo viac sme si len mohli priať? Báječná a sladká detská nevedomosť :)

6 07.05.2023

Ehm, najprv som si vravela, že po všetkých mnou prečítaných severských thrilleroch a šialených hororoch s horami mŕtvych a tými najstrašnejšími a najúchylnejšími spôsobmi mučenia a smrti, aké rôzni autori dokázali vymyslieť, som už asi príliš otrlá na to, aby ma niečo takéto vzalo. Lenže potom mi došlo, že to, že ma tento vlastne hrozný príbeh nijako nezasiahol, nie je vinou mojej otrlosti. Predsa keď čítam niečo také, mala by som cítiť zlosť, ľútosť, mala by vo mne vrieť krv nad tou bezmocnosťou a nespravodlivosťou. Mala by som chcieť tomu dievčatku pomôcť, zachrániť ju. Malo by ma to aspoň rozrušiť, spôsobiť mi nepokojné sny, či čo ja viem, čo ešte. Prečo sa nič z toho nestalo?
Toto je prvá kniha od Mornštajnovej, ktorú som dočítala len preto, že je od nej. Používa nesmierne krásny jazyk. Ale keď ma v takom strašnom príbehu zaujme viac to, aké krásne sú v ňom prirovnania a slovné obraty, než to, čo sa v ňom deje, asi to nie je v poriadku. Keby táto kniha bola prvou, čo som od autorky prečítala (a prečítala som doteraz všetky), po ďaľších by som už asi nesiahla.

19 01.05.2023

Dobrá zápletka, dobrá slečna Marplová, len spôsob vraždy mi prišiel trochu divne prekombinovaný. A tiež mi trochu vadilo, že slečna už od polky knihy vyprávala, že vie, kto je vrah. Načo teda tak dlho všetkých udržiavala v napätí? :)
Nemôžem si pomôcť, Hercule ma proste baví viac.

8 25.04.2023

Záver trilógie ma úplne rozsekal. Končím so slzami v očiach. Niekto podo mnou napísal, že kniha mala byť kratšia aj o 200 strán. Ako by mohla? Ja by som naopak brala aj ďalších 200 naviac. Aj keď nám Backman dovyprával životné príbehy všetkých postáv, nechcelo sa mi prestať čítať, nerada prichádzam o ich spoločnosť.. Koľko je takých nezabudnuteľných diel, čo sa vám navždy zapíšu do duše?

16 21.04.2023

Jaaaj, veru už dlho som sa pri čítaní knižky takto nenasmiala. Backmanov typický láskavý humor a jeho typicky dojemné slová. V krátkych vetách povedané tak veľa, na pár stranách vyjadrenej toľkej lásky. V budúcom živote by som asi chcela byť jeho dcéra :)). Až raz civilizácia zanikne v tej obludnej apokalypse kvôli viete čomu :)).

15 21.04.2023

Asi preto, že moja dcéra písala na tému zneužívania osobných dát z internetu firmami svoju bakalársku prácu, nebolo to pre mňa až také ohromujúce. Keďže o tom už mám trochu šajnu, popisované praktiky ma neprekvapovali, sú uveriteľné. A hoci z tohoto dielu nie som taká nadšená ako z prvého, záver ma presvedčil, že chcem opäť vedieť WTF will be next?! :))) Tretie pokračovanie si zaiste musím prečítať.

3 17.04.2023

Fajn jednohubka na jeden večer. Nechcela som to prečítať tak rýchlo, lebo to bolo zábavné, chytré, dojemné a hlavne nezaoberajúce sa dejinami ako pomaly každý nový román, čo sa tu od českých autorov objaví. Je to však dlhé presne tak akurát, aby ste sa dozvedeli všetko čo treba. Olívie Anna Soukupová ma celkom dostala. A čo to bolo s tým Českým levom? Vynikajúci fór :)).

15 09.04.2023

No dobre, je to taká rozprávka. Príbeh je pekný a čtivý, len je vhodný asi skôr pre tak 12-13 ročné slečny. Ako typom slohu, tak ilustráciami - naozaj peknými pre detskú knihu. Udivuje ma, že som ju v knižnici našla v oddelení pre dospelých. V mojom veku očakávam aj od oddychovej literatúry predsa len trochu viac. Pekná knižka, len nesprávne zaradená :-).

7 07.04.2023

Čítam tu od ostatných samú chválu. Ja toto nadšenie bohužiaľ nepociťujem. To, že ide naozaj o velkoryse pojatý román je vskutku pravda hlavne čo do počtu strán. Mám rada rozsiahle diela - keď ich rozsiahlosť dáva zmysel. Toto však na mňa pôsobilo ako grafomanské predvádzanie sa. Príbeh hlavnej ženskej postavy by sám o sebe bohato stačil. Je silný a ponúka netradičný pohľad na totalitnú históriu z pozície americkej imigrantky. Pripletená časová linka jej syna ešte ako-tak dopĺňa dej. Ale časti s vnukom - to už je ozaj naviac. Akoby si autorka dala za cieľ vydať knihu s minimálne 500 stranami a keď jej to nevychádzalo, dopísala rýchlo ešte toto, aby si splnila záväzok. Musela som sa veľmi snažiť, aby som nezaujímavé časti nepreskakovala.

8 05.04.2023

Nie sú tí dvaja manželia tým JW akýsi posadnutí? Ani po jeho smrti s ním nedajú pokoj. Ale inak všetko tak ako má byť: kopec mŕtvych, neschopná polícia, vrah stále o malý krôčik napred, veľa krvi a spôsoby smrti, aké normálny človek nevymyslí. Už si vravím, že autori niečoho takého predsa sami musia byť psychopati, lebo komu inému by také veci prišli na um. A my, čo sa nám to páči čítať, asi tiež nebudeme úplne ok :)).

20 01.04.2023

Ehm po 5. kapitole som prišla na to, že vôbec netuším, čo som to doteraz počúvala (audiokniha), resp., čo nám týmto autorka mala v pláne zdeliť. Viac-menej mi v ušiach akurát príjemne šumel hlas Jany Strykovej, ale posolstvo príbehu (ak tam vôbec nejaký príbeh a nejaké posolstvo je) ku mne akosi nedoľahlo. Asi že nie som štyridsiatnička, čo svoj život nestihla popri svojom umáraní sa v depkách a hľadaní viny v kadekom, len nie v sebe, naplniť ničím zmysluplným (a nenarážam len na deti). Vzdávam to.

6 28.03.2023

S Čeňkem Jirsákem se nebavím, protože je takový, a když je on takový, tak já jsem taky takový.
Žiadne ďalšie vysvetlenie nedostanete predtým ani potom. Je to predsa úplne jasné! Milujem túto detskú logiku :-)

33 20.03.2023

Čítala som prvý raz pred pár rokmi. Zaradila som si to teraz do Čitateľskej výzvy ako knihu, ktorú nebudem čítať prvýkrát. Že jej dám druhú šancu. A už viem, prečo som to ten prvý raz niekde v 3/4 vzdala. Vôbec ma to vyšetrovanie nezaujímalo. Vtedy i teraz som lúskala jednu nezáživnú stránku po druhej a dúfala, že už bude konečne koniec. Taký nemastný neslaný dej a úplne klišovitý záver v britskej detektívke roku skutočne neočakávate .

5 16.03.2023

Nečíta sa to ľahko. Akoby pred vás niekto vysypal tisíc dielikov puzzle a vy ste ich mali poskladať do uceleného obrázku. Spočiatku sa s tým dosť trápite a máte chuť sa na to vykašľať. Čím viac kúskov ale dáte dohromady, tým viac vás baví pokračovať, nachádzať spojenia. Zrazu pred vami vystupuje obraz a vy sa nemôžete od neho už odtrhnúť, chcete ho dokončiť, páči sa vám. Presne taký je tento príbeh.

6 05.03.2023

Emilkin životný príbeh je zaujímavý, mám rada rodinné ságy. Autorkin jazyk je ale zatiaľ trochu ťažkopádny, používa niekedy zvláštne, oku a ušiam nelahodiace obraty (viď príklady uvedené podo mnou od kaja77). Dopodrobna opisuje udalosti, ktoré pre dej nie sú až také dôležité, a naopak o iných, omnoho podstatnejších, sa zrazu dozvieme len z mimochodom prehodených pár viet.
Dosť vidieť, že Emilka je autorkinou prvotinou. Je však celkom dobrým štartom a ak napíše niečo ďalšie, rada si prečítam a budem sledovať jej spisovateľské dozrievanie.

6 05.03.2023

Veľmi múdre, pekné, zábavné a milé slová. Pán Lasica kritizuje, a pritom neuráža. Rozosmeje, ale trápne nezosmiešňuje. Jeho humor i kritika majú úroveň.
A toto ma pobavilo a rozosmutnelo zároveň: “V novinách jsem četl vzpomínky na šedesátá léta, všichni pamětníci se rozplývali, jaké to byly zlaté časy, a když si měli vzpomenout konkrétně, tak všichni si vzpomněli na Beatles. A já jsem si vzpomněl, že například v šedesátých letech zabili amerického prezidenta, taky jeho bratra, i toho černého kazatele… a že byla taky válka ve Vietnamu, pak nás obsadili Rusové, v Berlíně postavili zeď, a byla skoro válka kvůli Kubě… A mýho strýce zavřeli, protože prý připravoval převrat v kavárně. Zkrátka šedesátá léta byla jen o něco míň na hovno než padesátá nebo sedmdesátá…”

7 26.02.2023