Čand@ komentáře u knih

Čítala som najprv Barošov Les a potom vypočula audioknihu Cesta od McCartyho - a to len preto, že s ňou Les v recenziách porovnávali. Z Lesa som bola nadšená - nadšená v tom zmysle, že Marek Baroš tu bol pre mňa novým objavom na poli českého postapo sci-fi a rozhodne ma nesklamal. Les ma bavil aj napriek istým nedostatkom, čo už popísali iní podo mnou. Nezatracujte ho, prosím, dajte mu šancu.
McCartyho Cesta je trochu iný level a asi to bude znieť odo mňa rúhačsky, nebavila ma až tak ako Les, aj keď prednesu Jiřího Ornesta nemožno nič vytknúť.

7 19.04.2022

Kniha prináša súhrn mnohých zaujímavých dlhoročných výskumov na tému následkov dnes už takmer nevyhnutného využívania digitálnych technológií a ich vplyvu na našu myseľ, stupeň inteligencie, na naše schopnosti, znalosti, interakciu s okolím, na náš osobný, spoločenský i profesný život atď. Ponúka ozaj široký pohľad na to, ako sa vlastne ľudstvo vďaka svojmu vývoju paradoxne rúti do záhuby postupnej degenerácie.
Pripomenula mi sci-fi komédiu Absurdistán z r. 2006. Podľa tu citovaných výskumov práve do takejto budúcnosti mierime. Dosť otrasná vízia, však ako sa zdá, bohužiaľ i dosť reálna.
Keďže kniha vyšla pred 10 rokmi, jej terminológia je miestami už trošku zastaralá, ale nič sa nemení na jej posolstve. Vnímam ju ako varovanie. Nedomnievam sa ale, že bude vypočuté.

9 19.04.2022

Jajaj… toto bol pre mňa bohužiaľ asi najnezaujímavejší Kurtov prípad, čo som doteraz čítala. Už som si zvykla, že táto séria nebýva nabitá šialenými akčnými scénami, ani úplne nečakanými zvratmi a vždy ide viac o poctivú detektívnu prácu, ktorá býva zdĺhavá a dosť filozofická, odhalenie zločinca býva pomalé a bohato opradené myšlienkovými pochodmi hlavnej postavy. Tento diel sa mi ale vliekol extrémne pomaly a nezáživne. Nezapojiť si ho do čitateľskej výzvy, priznávam, asi by som ho ani nedočítala.

6 21.03.2022

Vďaka Čitateľskej výzve sa dostane človek skutočne ku knihám a autorom, ktorí by inak jeho pozornosti ľahko ušli. V mojom veku som pomerne zdĺhavo hľadala autora o 22 rokov staršieho (jedna z tohtoročných tém) a naviac ešte s knihou, ktorá by ma mohla baviť. Sypem si popol na hlavu, že doteraz mi meno Otomar Dvořák nič nehovorilo, o to viac som rada, že sa mi týmto súborom poviedok otvorilo nové okno.
Po jeho prečítaní sa cítim ako po dobrom obede s tromi chodmi :).
"Příšerný jezdec" bol ľahkým predjedlom, hoci bez akejkoľvek súvislosti s ďalšími chodmi. Ako iným hodnotiteľom, i mne bolo ľúto, že príbeh ubehol tak rýchlo a isto by si zaslúžil bohatší než poviedkový šat. Nie je to ale údel poviedok, že často skončia prv, než sa do nich stačíme začítať? Rovnako ako predjedlo - iba nám "postraší" žalúdok a navnadí ho na ďalšie chody :). Avšak vypočítavá blondína ma stačila vynervovať tiež, mala som chuť ju preplieskať.
Ďalším chodom - polievkou - bol "Mrtvý luh" a ja ako milovník polievok musím povedať, že i táto mi chutila zo všetkých chodov najviac. Výborný nápad zasadiť mystický dej do temného kraja nemeckého pohraničia plného močiarov a ešte časovo do obdobia po 2. svetovej vojne... mňam, chutilo mi.
Hlavný chod - "Vzpoura mrtvých" - ma ale celkom neuspokojil. Chvíľu som ohŕňala nos, rýpala som sa v ňom vidličkou, než som mu prišla na chuť - nechytil ma od začiatku tak ako "Mrtvý luh". No vytrvala som a a ten dobrodružný hororík dočítala. A keby to bol film, bolo by mi jasné, že chystajú dvojku.

8 05.03.2022

Túto a aj ďalšiu naväzujúcu Čo život dal a vzal som prvý raz čítala v 13 či 14 rokoch. Hltala som všetko, čo sa mi dostalo pod ruku a zvláštne je, že aj keď v nich ide o dospelú ženu a jej sebaironizujúci humor, poberala som to a pamätám si, že ma to veľmi bavilo a každej kamarátke som sa ich snažila natlačiť ako zábavné čítanie.
No keď som sa k nej vrátila teraz po rokoch vďaka čitateľskej výzve... neviem, neviem. Azda som nebola v tej správnej nálade, alebo len doba, kedy ma takýto vskutku ženský román mohol zaujať, uplynula spolu s tokom času. Hodnotím síce vysoko, ale priznávam, že predovšetkým z nostalgie a nie preto, že by som ňou i dnes bola ktovieako nadšená.

29 28.02.2022

Túto knihu som vlastne požičala z knižnice pre moju násťročnú dcéru, akože záhadný príbeh s mystickým nádychom by ju snáď mohol chytiť. No lenže chúďatko Sára Lindertová furt len tak stála nedotknutá na polici pri jej posteli, až mi jej prišlo ľúto a pustila som sa do nej ja. Predsa ju nevrátim do knižnice neprečítanú.
Nuž a bola som milo prekvapená. Príbeh pekne čtivo odsýpal, nejaké tie uhrančivé momenty, čo pristanú takémuto žánru, tam tiež boli, láska sa v mládežnickej literatúre musí objaviť tiež (a bola)... a ako ktosi nižšie spomínal malé nedokonalosti, dajú sa odpustiť s ohľadom na cieľovú skupinu, autorke sa i tak určite darí pomáhať vychovať ďalšiu generáciu závislých čitateľov :).

13 28.02.2022

Som bezbrehá fanúšička Stephna Kinga a moje hodnotenie ktorejkoľvek jeho knihy bude vždy jedine pozitívne. A Osvícení je práve tým majstrovsky napísaným hororom, ktorý som musela pri čítaní odkladať, lebo som sa tak bála, že som jednoducho ani nemohla otočiť stránku - a keď som po chvíli upokojila dych a utrela pot z čela, musela som ju vziať znovu do rúk netrpezlivá, čo bude ďalej. Som z tých, ktorí najprv čítali a až potom videli film s geniálnym Jackom Nicholsonom a som rada. V knihe sa dočítate mnoho detailov a širších súvislostí, ktoré sa do filmu nedostali, hocijako i ten považujem za vynikajúci.

34 28.02.2022

Vďaka Dobrým znameniam som sa kedysi dostala k Terrymu Pratchettovi a jeho Úžasnej Zemeploche, ktorého som dovtedy nepoznala a za čo im obvzlášť ďakujem, lebo mi následne zaistili dlhé mesiace neskutočnej zábavy.
Siahla som po nich v knižnici náhodne - páčil sa mi pozitívny názov. A nestačila som sa čudovať. Vynikajúci suchý čierny humor, presne tak, ako to dokážu iba Angličania. Kniha rozhodne patrí medzi tie nezabudnuteľné v mojej čitateľskej histórii. Smelo do nej :).

22 28.02.2022

Analfabetka je jednoznačne moja favoritka medzi všetkými Jonassonovými knihami, ktoré tu zatiaľ vyšli. Milujem ju, obdivujem ju. Ozaj som sa nasmiala, až ma brucho bolelo. Kam na tie vtipné zvraty ten Jonasson chodí? :))
A viete čo? Dajte si audioknihu načítanú Martinom Stránskym. To je jednoducho audioknihový boh :).

25 28.02.2022

Pre mňa prvá kniha tohto autora. Aj keď to má byť román, súhlasím s ostatnými, že ide viac o súbor poviedok, ktoré majú spoločnú nosnú líniu. A ako to už býva u poviedok, aj tu je rozpracovaných či len naznačených mnoho vecí, ktoré by stáli za to, aby ich autor viac rozviedol, pokračoval v nich, no nestalo sa. Rada si príbehy domýšľam, akurát tu toho bolo na domýšľanie pre mňa asi príliš veľa. Trochu zle sa mi orientovalo v časovej postupnosti, čo rovnako nie je problém na strane autora ale na mojej. Občas som sa musela vracať, aby som si udalosti dala do súvislostí. Napriek tomu som sa začítala veľmi ľahko, svet Domoviny je postavený dosť zaujímavo. Však posledná tretina knihy sa mi bohužiaľ začala akosi vliecť, stálo ma dosť námahy prinútiť sa nepreskakovať stránky, lebo to z úcty ku ktorémukoľvek autorovi jednoducho nikdy nerobím. No oceňujem veľmi pekný a bohatý jazyk knihy, radosť čítať.

4 28.02.2022

Toto je snáď najzvláštnejšia kniha, aká sa mi doteraz dostala do rúk. Román, v ktorom ilustrácie nie že dopĺňajú dej, ale priamo ho vyprávajú a sú jeho neodpárateľnou súčasťou, sa len tak nevidí. Knihu som čítala svojej mladšej dcére na dobrú noc. Jej originálne spracovanie s celostránkovými kresbami bolo pre mňa i pre ňu fantastickým umeleckým zážitkom. Chválim. A film som ešte nevidela :)

12 15.02.2022

Hm.. myslím, že pomerne reálna fikcia, ako by to tu všetko pri dnešnej hyperkorektnosti, pozitívnej diskriminácii všetkého neväčšinového a niekedy až "povinnej" tolerancii kadečoho mohlo raz dopadnúť. V ďalších komentároch som čítala predovšetkým narážky súvisiace s dnešnou covidovou situáciou. Mňa teda viac zaujalo vykreslenie spoločnosti, kde je mládež až do dospelosti nútená považovať sa za neurčité "to" a až potom si každý má vybrať svoju pohlavnú identitu nie podľa vlastného cítenia ale pod tlakom rodinných a spoločenských požiadaviek. Pre mňa je táto kniha o nebezpečenstve, ako sa dobrá myšlienka (v tomto prípade o medziľudskej tolerancii a záchrane planéty) dokáže zvrhnúť časom v opačný extrém. Nie som prudérna staromilka, ale tento príbeh práve ukazuje, že asi nie je na škodu si i v tolerancii určiť "odtiaľ potiaľ".
Zaiste súhlasím, že literárne by som to zaradila do young adult - pomerne jednoduché dialógy, nijako zložité charaktery postáv i samotný dosť predvídateľný dej tomu celkom zodpovedajú. Však napriek tomu, že "young adult" ja už rozhodne nie som, ma to bavilo. Nenáročná oddychovka, ktorú rada odporúčam pre zamyslenie sa nad našou budúcnosťou.

11 15.02.2022

Moja cesta k tejto útlej knihe bola fakt zložitá. Začala som ju čítať snáď päťkrát, no ani raz to nedopadlo. Nedokázala som sa prekúsať ani cez prvých pár strán. A to si nemyslím, že som čitateľský analfabet. Jednoducho toto išlo úplne okolo mňa. Až som narazila na audio, ktoré neuveriteľne strhujúco načítal Ladislav Mrkvička. Poviem vám, ešte nikdy som sa tak veľmi netešila do práce, ako tie asi 3 dni, čo som to cestou počúvala v aute. Hemingway je borec, ale jedným dychom dodávam, že až pán Mrkvička dodal príbehu v mojich ušiach tie správne grády. Z takej v podstate nudnej záležitosti, akou lov rýb pre mňa ako nerybára je (more či rybník - všetko jedno), dokázal svojim rozprávačským umením vykresať napínavú záležitosť. Tlieskam obom umelcom.

39 07.02.2022