Všetko, čo nás spája: Príbeh slovenskej Vietnamky přehled
Kvet Nguyen (p)
https://www.databazeknih.cz/img/books/53_/533577/bmid_vsetko-co-nas-spaja-pribeh-slovensk-65e62ff4345cf.jpg
5
6
6
Už pri jej narodení sa vyskytli problémy s identitou, pridelili jej totiž nesprávne rodné číslo. Mohlo za to možno jej vietnamské meno: Hoa Nguyễn Thị. Dnes ju všetci volajú Kvet. Narodila sa na Slovensku, má slovenské občianstvo, plnohodnotne tu žije, podieľa sa na veciach verejných, premýšľa po slovensky a svoju budúcnosť vidí v tejto krajine. Na papieri je Slovenka, ale celý život musí túto pozíciu obhajovať. Jej príbeh je príbehom mnohých dievčat, chlapcov, žien i mužov, ktorí na Slovensko prišli z rôznych dôvodov – ako ekonomickí migranti, vojnoví utečenci, kvôli rodine či štúdiu. Otvorene hovorí o živote v uzavretej komunite, o hľadaní identity medzi dvoma tak veľmi odlišnými kultúrami, o jedle a zvykoch, o rasizme aj priateľstve.... celý text
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Všetko, čo nás spája: Príbeh slovenskej Vietnamky. Přihlašte se a napište ho.
Komentáře (1)
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Všetko, čo nás spája: Príbeh slovenskej Vietnamky v seznamech
| v Právě čtených | 2x |
| v Přečtených | 7x |
| ve Čtenářské výzvě | 4x |
| v Doporučených | 1x |
| v Knihotéce | 7x |
| v Chystám se číst | 6x |
| v Chci si koupit | 2x |
Štítky knihy
národnostní menšiny národní identita životní příběhy
Všetko, čo nás spája: Príbeh slovenskej Vietnamky
Priala by som tejto knihe, aby si ju prečítalo čo najviac ľudí. Aby aspoň na chvíľu vyšli zo svojej zaprdenej bubliny a objavili slovo empatia. Aby sa prestali báť rozmanitosti. Aby si prečítali, ako sa tu žije cudzincom.
Rozmanitosť je dobrá, rozmanitosť nás obohacuje, rozširuje obzory, robí nás otvorenejšími, nie naopak.
"Na to, aby sme dosiahli zmenu, musíme nielen pohnúť nielen naším politickým spoločenstvom, ale musíme učiť seba aj iných empatii. Musíme rozprávať svoje príbehy, aby ich videli, počuli a čítali aj iní. Aby im uverili. Záplava smutných a tragických príbehov, ktorými sú zaplnené médiá, nás síce otupuje a empatia sa vytráca, ale možno je to len preto, že sa nesnažíme nájsť nové vizuálne metódy, ako rozprávať príbehy inak."