Stephen King jde do kina přehled

28.05.2024

Kingova pozícia je u nás natoľko neotrasiteľná (dovolím si tvrdiť, že ho čítajú aj ľudia, ktorí sa hororu obvykle vyhýbajú), že vychádzajú aj rôzne „spriaznené“ knihy ako sú životopisy... alebo Stephen King jde do kina. Pod výrečným a pritom tajuplným názvom sa žiaľ neskrýva nič iné, než len (?) pätica bez vnútornej dramaturgickej logiky vybratých (asi sa losovalo z klobúka) Stephenových poviedok a noviel, ktoré majú spoločné len to, že boli sfilmované. Preto taký názov. Samozrejme fanúšikovia vedia, že takých poviedok bolo nie že viac. Boli skoro všetky (z niektorých sa dokonca stali nekonečné filmové série - Kukuričné deti, Mŕtvi sa niekedy vracajú). Ak to teda vezmeme z tejto strany, nezaslúži si kniha našu pozornosť. Vznikla zrejme len preto, aby nalákala platiacich zákazníkov na niečo kvázi nové, tí si to kúpili a vnútri nájdu texty, ktoré v minulosti čítali. Okrem toho pravdaže nemožno čakať, že budú prítomné všetky sfilmované poviedky a novely. Taká kniha by musela mať 5689 strán. Našťastie, Mangeľ (Šroťák) a Kukuričné deti patria k mojim obľúbeným Kingových hororovým poviedkam (aj keď na tému hrdinovia nechtiac z uzavretého priestoru na slobodu prepustia niečo veľmi, veľmi zlé, sa mi viac páči Sivá hmota). Vykúpenie z väznice Shawshank je klasika ukazujúca, že King niekedy viac vynikal v drámach, než v hororoch. Z 1408 som nikdy enormne odpálený nebol, ale oceňujem inovatívny prístup ku klišé téme strašidelný dom (OK, strašidelná izba). Super je, že zbierka obsahuje text, ku ktorému je predsa len menší problém dostať sa a to novelu Ničemní muži ve žlutých pláštích (pôvodne sa stala súčasťou zbierky Srdce v Atlantidě, ktorá je dávno vypredaná). Skvelé je, že pred každou z poviedok/noviel sa nachádza Kingovo úvodné slovo. Žiaľ, každé je strašne krátke, niektoré nemá ani dve strany, iné dokonca ešte menej. Možno je to tak ale aj dobre, lebo z niektorých som mal zmiešané pocity (ak som to správne pochopil, Kingovi to nestálo ani za to, aby si jednotlivé adaptácie tesne pred napísaným „úvodníkov“ znova pozrel). Z obsahu som zistil, že na konci sa nachádza „mojich 10 najobľúbenejších filmových adaptácií“. Tešil som sa, ako si prečítam dve desiatky osobných strán z pera majstra hororu... a ono tam naozaj bolo len sucho vypísaných 10 názvov filmov! Vzhľadom k zbytočnosti zbierky by som najradšej dal 2*. Zrejme by to ale nebol správny prístup, pretože o kvalite zbierky poviedok samozrejme v prvom rade má rozhodovať to, či sú dobré alebo zlé. A tie tu prítomné SÚ dobré, ba až výborné, s výnimkou 1408, bez ktorej by som sa zaobišiel. Takže ak by sme to brali takto, tak určite 4*. Zároveň mi to ale stále nepripadá správne, pretože pred kúpou som samozrejme vedel, aké poviedky tu budú a že som ich všetky dávno čítal, ale tešil som sa práve na pridanú hodnotu v podobe Kingových „pripomienok“, tie sa však napokon zdrcli len na „pár“ viet. Takže 3* a som pravdupovediac rád, že to mám z krku.

19.04.2024

Z těchhle pěti příběhů jsem ve filmovém zpracování viděl jen Shawshank a Pokoj 1408. Shawshank, tam není o čem, to je klenot, film i předloha. Pokoj 1408 mě filmově moc nezaujal a i ta povídka je taková nic moc. Teď už tedy jenom k předlohám. Šroťák se dal, nicméně je krátkej, beru ho jako jednohubku a tak proč ne, King ale umí i líp. Kukuřičné děti je povídka krátká rozsahem, ale velmi působivá. Chápu Kingův postřeh, že to působí líp na papíře než na plátně, atmosféru tam vybudoval parádně. No a Ničemové ve žlutých pláštích, to je příběh sice nezvykle dlouhej, ale ten mě teda těžce chytil. Není to v podstatě horrorové, ale King tam zase jednou trefil tu sladkobolnou notu, co nikdo neumí tak jako on. Ten příběh kluka, co je tak nějak ztracen ve světě kolem a musí přežít bez otce a s neurotickou zapšklou matkou, z toho prostě sálá určitá melancholie a bloudění, ale i světlo v dálce. Tady u mě King vždycky trefuje do černého. Tuhle polohu má Shawshank, tuhle polohu má Tělo, takhle je to s Jimem Gardenerem v Tommknockerech a podobně jsou na tom hrdinové v To. Dávám celkově čtyři hvězdy, protože tyhle tři silné příběhy jsou jízda, na jakou jsem u Mistra zvyklej.