Na útěku přehled

19.02.2022

Ako som sa naučil utekať.

To je názov prvého príbehu detskej knižky od Mareka Vadasa a Daniely Olejníkovej. Titul som zadovážil omnoho skôr a myslel som pri tom na budúcnosť. V čase kúpy, keby som ju prečítal môjmu malému synovi, nepochopil by ju. Teraz je však školák a objavuje okolitý svet tak, ako sme ho v detstve našimi zvedavými očami a ušami objavovali aj my. Kniha sa vypredala a musela byť urobená dotlač. A aj tá dotlač zmizla z pultov kníhkupectiev. Teraz som však po rokoch tento malý klenot vytiahol z mojej knižnice a podujal som sa knižný príbeh po večeroch prečítať môjmu dieťaťu. Útek však nie je len útekom. Je to aj beh, zmiznutie, zdupkanie, vyhnutie sa zlým situáciám, ukrytie sa pred nebezpečenstvom. Je to ja o postavení sa strachu, o hľadaní milovaného človeka, putovaní, súdržnosti, priateľstve, otcovskej láske a nádeji. A nádej je to čo poháňa hlavného hrdinu dopredu. Od začiatku až do konca mu držíme palce, či to dobre dopadne. Na knihe sa mi veľmi páči to, že osloví aj dospelého čitateľa a aj dieťa. A to hneď dvoma smermi. Už po prvých troch príbehoch je zrejmé, že dej osloví dospelého svojou osobitou atmosférou. Takou, že nechce hneď povedať dieťaťu prečo je to vo svete tak, ako to naozaj je. Dospelý čitateľ je konfrontovaný denne so skutočnými udalosťami vo svete, ktorý nie je úplne ružový. Dieťa má však svoju líniu príbehu a nenadarmo z neho vyplývajú otázky, na ktoré musí dospelák reagovať a odpovedať. A v tom vidím veľký klad tejto knihy. A aj u mňa vyvolala emóciu. Aj radosť, či smútok a zovretie na hrudi, čo podtrhla aj posledná ilustrácia pri strome. Je úžasné ako sa dá len niekoľkými farbami a kresbou vyvolať silný dojem z príbehu. Symbióza príbehu a ilustrácie je môj dôvod pomyselnej poklony Daniele Olejníkovej, za jej originálne kresby ku knihe. Myslím si, že kniha má u mňa miesto a nebudem sa otáľať po nej siahnuť aj v budúcnosti.