TERRORDROME
komentáře u částí děl
Aj pri tomto mi hneď docvaklo že som už dosť dávno videl film a pokiaľ sa dokážem rozpamätať, tak bol vlastne lepší než predloha. Zem je vo vojne s mimozemšťanmi a "hrdina" je jedného dňa obvinený že je vraj len imitácia, emzácky robot plnený výbušninou. Klasicky sa mu podarí ubziknúť a snaží sa dokázať že on je on. Táto poviedka mi prišla plná zásadných chýb, napr. že keby tomu chudákovi federálny idioti natvrdo nepovedali že ho proste z ničoho nič vedú na smrť, nebol by nútený zúfalo sa brániť a samozrejme fakt že ak bola tá U-bomba taká silná že výbuch bolo vidieť až z Alfy Centauri, tak načo bola vôbec potrebná celá tá komplikovaná infiltračná akcia, keď sa len stačilo dostať na zem a odpáliť? Inak to nebolo zlé, iba nepresvedčivé.
Celkom vtipne vypointovaná poviedka s biblickým vyvrcholením, kde chlapík testujúci nejaký teleportačný tunel odpovedá na otázky prťavých ľudkov zo škáry a potom sa zistí že sú to starý hebrejci, čiže robí tak trochu bordel v histórii.
Zachovám neutrálny postoj, poviedka nijak zvlášť dobrá, ale pôsobivý fatalizmus. Objavenie legendárnej planéty prvého medzihviezdneho cestovateľa končí jej zničením, lebo osadníci sú neprispôsobiví spiatočníci.
Opäť postapo kde sa ľudstvo hodlá premiestniť zo zničenej zeme na Mars, ale tam tiež nájdu len trosky civilizácie ktorá tam bola predtým. Čo zistia vo finále mi bolo jasné dosť skoro, ale ten kruh beznádeje opakujúcej sa histórie aj tak fungoval.
Posmutnelé postapo o hľadaní naprieč rádioaktívnym svetom plným mutantov a uvedomení si že ľudia sú zo všetkých prispôsobených tvorov už jediný kto tu nedokáže prežiť a stávajú sa cudzincami na planéte.
Toto bolo dosť suché, roboti vládnu zemi, ľudia sú odstrkovaný sluhovia a medzi nimi jeden extra vyčúranec čo sa zázračne predral až na vrchol. Má totiž okno času a v ňom vidí odpovede na kariérne testy ktoré by inak žiadny človek nezvládol. Taktiež zistí pravdu o vzniku robotov a potom ich tým vydiera. No hej a prečo nemá rovno Arabelin čarovný prsteň ktorým by stačilo otočiť, keď už sa rozdávajú zázraky. Krajne nepresvedčivé.
350 ročná vesmírna babička si chce kúpiť lístok na zem, ale žiadna taká planéta vraj neexistuje. Nevadí, kvôli prachom ju niekam odvezú a povedia že tá zdevastovaná toxická pustina je zem. Trochu cynické, trochu vtipné a trochu tragické. Keďže poviedka je z 50-tych rokov, dnes po Planéte Opíc nie je ťažké odhadnúť čo je naznačené v závere.
Takže chlapík sa kvôli spiacemu psovi a otravnému poisťovákovi pripletie k úpravám reality. Bavilo ma ako zúfalo zmätkuje a následne sa pre úpravármi rovnako zúfalo vykrúca že to nikomu nepovie aj keď už povedal. Záver mohol byť aj lepší, ale fajn.
Táto hororová vec o jabloni rozmnožujúcej sa štýlom Votrelca ma príliš nezaujala. Asi to bolo moc poetické.
Hrdinka zistí že jej chrapúnsky manžel bol na vzdialenej planéte nahradený mimozemským vedomím v jeho tele. Kvitujem sympaticky rebelský záver.
Pred absolútnou kontrolou toho čo si myslíte v paranoidnej budúcnosti ovládanej zborom telepatov pomôžu len čelenky zo špeciálnej zliatiny, ktoré ktosi rozposiela. Super záverečný zvrat, aj keď trochu zbrklý.
Rodinka sa z ničoho nič ocitne uprostred spečených trosiek tretej svetovej, mierne svetielkujúci vojaci im čórnu hrášok zo špajze a zostáva len dúfať že ďalšie bombardovanie ich odfúkne naspäť do ich doby. Ale vojna aj tak bude! Dobrá vec.
Cynického veterný bôžik z Ganymedu je zaujímavým spoločníkom pre teologické debaty, akurát že hysterické ženy mení na kameň, kolegov na ropuchy a ničí svojmu majiteľovi život. Veľmi ma to bavilo ale zase je tu jedno ALE a to zbytočné odhalenie bôžika ako agenta z inej dimenzie na stope zločinca...PREČO...? Všetko tým kazí.
Tak dám asi štyri, lebo to bolo celkom vtipne trefné. Po nukleárnej vojne je nová zmutovaná rasa zalezená pod zemou a vylieza na povrch nachytať si ľudí ako otrokov. No a tí si o podzemných obyvateľoch myslia že sú to - permoníci. Nič viac v tom nie je, ale pobavilo.
Rozhodne sa my páčila tá myšlienka s vytváraním subatomárnych vesmírov a polemika o tom že tieto svety sú vydané na nemilosť svojim znudeným a frustrovaným bohom ( v tomto prípade ľuďom pre ktorých je to ako videohra ) ktorý ich môžu zničiť len tak v náhlom záchvate. Spracovanie poviedky však za myšlienkami zaostáva a pôsobí odfláknute a nepresvedčivo.
Starec spisuje podrobnú správu o stave ľudstva pre svojich nadriadených. Projekt A mal krídla (anjeli?), ale vymkol sa kontrole. projekt B, teda my, sa kvôli vplyvu projektu A taktiež zvrhol mimo plán a najnovší projekt C, piadiľudkov s anténkami pronto zbastardil jeden chlapec a výsledkom je že bude lepšie sa na všetky projekty vykašľať lebo to bude vždy len fiasko. Táto Dickova poviedka ma zo všetkých čo som čítal asi najviac myšlienkovo bavila, to bude tou cynickou iróniou.
Chlapík stretne ženskú čo tvrdí že jej patrí celý svet a všetko v ňom existuje len pre jej potešenie, čo demonštruje sériou nepravdepodobných "šťastných náhod". Ako je možné dať beztrestne košom takej osobe? Stačí si nezmyselne prehodiť role v stupídnom finále korunujúcom inak dobrú poviedku.
Záhada miznúceho cestujúceho z neexistujúceho mesta sa mi páčila, stúpajúca paranoja o integrite sveta hustla, ale koniec bol nejak rozšafne do stratena, tak mi to trochu kazilo zážitok.
Blbosť o marťanských handrách znášajúcich sa na zem a chlapcovi ktorý jednu takú uvidí a ohlási to dospelým, ktorý mimáka podpália. Mať to nejaké širšie súvislosti tak možno, ale takto mi to prišlo o ničom a rozhodne neznášam citové vydieranie.
Opäť také znepokojivé Dickove zamyslenie kam ľudstvo speje a tentoraz na mňa aj fungovalo. Bolo to také cynicky humorné a zároveň sucho desivé ako tam furt mleli o ďalších a ďalších vojnách kvôli obskurným veledôležitým surovinám z rôznych planét, bez ktorých by ľudia museli zas používať kľúče na otváranie dverí a pod. Náborové šialenstvo končí návštevou zo súhvezdia Orion, ktorý sa divia že na tej Terre je veľmi pekne, ale niet tu ani živáčika. Táto vízia zaťala sekeru do mozgu.