Hradčiatko komentáře u knih
Každé prázdniny u starkej v Levoči som ju čítala... ja a hromada ďalších detí a vnúčat, toto bola nádhera, literárna a letná, istota každoročného návratu a obľúbených statí, ktorá ani rokmi nestratila na svojej pútavosti. Ten ohmataný originál stále u milovanej (a vďakabohu stále žijúcej a vášnivo čítajúcej skoro 90-ročnej) starkej stále je a pomaly k nemu dospievajú pravnúčatá...
Najviac rozhovorov sa odohráva v kuchyni. Aj u nás. Začali sme Modlitbou za Černobyl a zrazu sme sa s manželom snažili zohnať čo najviac diel tejto autorky. Nielen preto, že sme strávili pamätné dni v Bielorusku. Nielen preto, že náš adoptívny syn je Rus. Nielen preto, že jeho najlepší kamarát je Ukrajinec. Pre ľudskosť a pravdu, čo z nich dýcha.
Motivovala ma výzva, lebo som mala naučené zo školských lavíc Martin Kukučín, vlastným menom Dr. Matej Bencúr napísal Dom v stráni... na maturitu som sa to naučila, prečítala som po 18 rokoch a môžem len chváliť! Cítila som smútok, pokoj, slnkom rozohriate kamene, prácu, sklamanie, nadšenie, neochvejnú lásku, rozlúčku. Prekvapivo veľmi dobré!
Pána Svěráka nekriticky zbožňujem. Bite ma, režte (ako sa hovorí v slovenskej rozprávke Popolvár najväčší na svete), ale ja ho zbožňujem ako autora, umelca aj ako človeka, pretože i z jednej minúty osobného stretnutia som si odniesla hlbokú ľudskosť: "chcete podepsat pro manžela... k sobášu?? vynasnažím se!" Máme doma skoro všetky knihy, teším sa na ďalšie! (Áno, sú manželove, má ich z pred aj po sobášom).
Dobre, niekto môže oponovať ohľadne literárnych hĺbok, ale... jak ja som sa smiala!!! Smiala som sa nahlas ešte cestou z knižnice v autobuse domov, ako sa blížil chvost dinosaura k nosu tatínka :DDDDDDDDD To nevymyslíš, to je život, život rodiča, fakt ma to bavilo a doporučujem, kým čakáte, až sa vyvaria plienky alebo odmočí ďalšia hrozná škvrna od kečupu, človeku sa smiechom uľaví :D
Čím to bolo, že to... nebolo... Žeby čítaním v origináli? Asi ani nie, to by nebolo po prvý raz ani posledný, ale... nejak to neklaplo, aj keď vlastne nie je čo vytknúť, no predsa ma to tak nevtiahlo, ako som očakávala.
Budem sentimentálna - pretože film sme s mojou milovanou babičkou videli asi 150x (neprehráňam, mali sme ho na VHS tak 20 rokov...), čiže prečítať si knižku bolo pohladenie na duši, okorenené ešte o ďalšiu dejovú líniu radžovej milenky, ktorej rola bola vo filmovej verzii hodne upozadená a tu nebývalo sympatická, aj keď bola naozaj vedľajšou postavou.
Osobne beriem knihy do ruky podľa žánru a podľa toho si aj plním očakávania. V dobe, kedy sa odohráva dej, bolo už samo o sebe sympatické, že sa hlavná hrdinka nezačala ľutovať, pasívne nečakala na "čo nastane" a chytila sa práce, svojím spôsobom to bola dosť výzva voči osudu, takže si svoj happy-end zaslúžila.
A tu si človek povie - Cartlandová, viem do čoho idem, prečo nie? Príjemná pohodička, mäkká pohovka a deka, príbeh s istotou šťastného rozuzlenia - super! Okrem toho, kebyže sa ja osobne narodím v tomto období, najskôr by som bola guvernantka (učiteľka sa nezaprie) a čo si viac priať, ako takého zamestnávateľa a záchrancu? :)
Čakala som boj s čítaním a naopak, šlo to samo! Jedna z tých "doporučených" kníh zo školy, kde sa dá naozaj ponoriť do deja, zamyslieť a tiež si tak trochu povedať... možno keby sme na tej strednej boli duševne zrelší, dívali by sme sa na to inak, ale na to treba mať nažité, urobiť pár chýb v živote, rozhodnutí, aby človek mohol oceniť. Vybrala som si ju po návšteve múzea Dostojevského v Kazachstane, malé mesto Semey / Semipalatinsk, ešte menšie múzeum, ale nadšenie miestnych veľké a som rada, že ma tak inšpirovalo!
Priznávam, zaujalo, skúsim zohnať pokračovanie. Asi som ovplyvnená samotným prostredím, do ktorého sa mi dobre vžíva, lebo môj osvojený syn je z Petrohradu a spolu sme mesto objavovali, prechádzali múzeá, ulice, tvorili si spoločný život na pozadí spomienok a o tom vlastne táto kniha je - o sile byť iným, ísť si za svojím snom a bojovať oň, o strate a bolesti... Môj syn študuje za ošetrovateľa - náhoda, ale tiež milá, krásne sa čítalo.
Toto je jedna z tých knižiek, kde sa zhodnem s viacerými komentujúcimi - doporučila mi ju mamka a čítala som asi 3x celkovo, možno aj viac. Film si pamätám z detstva matne, ale kniha... to je sila. Moje skúsenosti životné s moslimskou kultúrou sú omnoho pozitívnejšie (ale treba dodať z iných štátov - predovšetkým Omán, Libanon atď.), no strhujúce, pútavé, oči otvárajúce toto skrátka je potrebné si prečítať podľa mňa každej dospievajúcej slečne či mladému mužovi.
Pre mňa obrovská nostalgia, lebo film som videla ako novinku na vysokej škole, v "kine" v aule a dostal ma natoľko, že knihu som si musela kúpiť z minima peňazí z brigády, čo zostávali na radostné útraty a stála za všetky tie peniaze a pár týždňov na rohlíkoch... Doteraz ju mám doma a rada som si prečítala znova. Doporučujem po všetkých stránkach!
Pridávam sa k väčšinovému názoru, že treba vydržať trochu ťažkopádny úvod a potom to už šlape a šlape veľmi dobre, pútavo, s tým správnym nádychom tajomna a romantiky.
Zvláštne bolo čítať slovenskú knihu v českom preklade (prvý pokus, mala som z českej knižnice) a tiež moja prvá od tejto autorky. Vzhľadom k tomu, čo som očakávala, naplnila moje predstavy, pripomenula, že som dávno nepiekla chlieb a s ľahkou nadsázkou dodám, že nechápem, kde berú všetky hrdinky toľko času a energie na upratovanie... Majú proste v prvom rade grunt v baráku, aj keď sa život rúca - asi preto nie som knižná hrdinka :D
Málokedy mám výhrady voči autobiograficky inšpirovaným dielam, ale tu toho bolo asi trochu moc... v jej veku v tak komplikovanej finančnej situácii a rieši miesto vyrovnávania dlhov hlúposti v štýle, či mi ladí obrus s girlandou, alebo akú budem mať predsvadobnú párty a či mi miláčik dal takový alebo makový prsteň? Asi som veľmi prakticky založená, ale Sam ma rozčuľovala celú dobu týmto prístupom, popismi ladiaceho oblečenia a lahodného jedla, pričom reálne problémy odsúvala... Milostná časť veci bola milá, Francúz sympaťák, fandila som im, ale druhú časť už asi neprečítam...
Mne sa to páčilo :) Príjemné čítanie, dej odsýpal, nenudil, moc fajn víkendovka.
Mnoho čitateľov má dojem, že pocity bolesti, depresie, neschopnosti pohnúť sa ďalej sú u Louisy vyjadrené prehnane, že sa to ťažko, nezaujímavo číta a podobne... Za seba poviem sa odvolám na vlastný komentár k 1. dielu, keďže žijem vedľa môjho Willa už viac ako tri roky, prežívam jeho utrpenie a myšlienky vedúce podobným smerom, ako boli Willove, dokážem sa do nej vžiť. Tiež by som Willovej dcére hodne odpustila, tiež by som nevedela žiť bez jeho vône na vankúši a bez tepla jeho ruky, bez ironického humoru. Knihu som načítala ako amatérsku audiobook pre zdravotne ťažko postihnutú kamarátku, takže som príbeh prežívala o to viac...
Je zvláštne čítať knihu a prežívať niečo veľmi podobné deň za dňom vo vlastnom živote... S tým rozdielom, že môj Will vďakabohu ešte so svojím údelom bojuje, ale som ovplyvnená veľmi výrazne tým, že sa do Louisy dokážem vžiť :) A chcela by som mať jej módny vkus a vtip, ale paralel je aj tak viac než dosť... vrátane klasickej hudby a filmov v origináli.