Hradčiatko
komentáře u knih
Hvězdy nám nepřály
John Green
(SPOILER) Je to krásna kniha, o tom niet pochýb, o vážnej téme, podanej nevtieravým a realistickým spôsobom, ktorý nezanecháva trpkú pachuť ani nedvihnuté obočie, ani násilné múdra, no pohladí srdce a odnesie si človek isté posolstvo, ktoré sa nutne nemusí zhrnúť do citátu. Veľkým plusom tiež bolo pre nás (hovorím nás, mňa a môjho Willa z Než som ťa poznala - viď koment tam) prostredie Amsterdamu, kam tiež chodievame načerpať silu a istú večnosť, pokiaľ to zdravie dovolí a sedeli sme ako oni (nie na lavičke, na zemi) pri grachte, keď sme riešili životné témy lásky a večnosti (knihu sme čítali až potom). Až sa vrátime nabudúce (ak Boh a život / smrť dajú), tak pôjdeme aj po ich stopách :)
Prečo teda len 4 hviezdy? Dva dôvody, ktoré vyplývajú z nášho života osobného a nemohli sme prehliadnuť: 1) Hazel nás sklamala, keď našla Augusta pocikaného a nebola schopná sa cez to preniesť, pomôcť mu, prezliecť ho, pritom byť jeho intímnou partnerkou jej nevadilo... Asi je to mladosťou hlavnej hrdinky, človek nechce odsudzovať, ale podobné biologické záležitosti tu riešime denne a nočne, neviem si predstaviť, že by som sa ho štítila v takej situácii (nech odpustí, kto nesúhlasí a ja viem, je to kniha, nie reálny život, nemohla byť dokonalá), 2) reč na pohrebe... vo filme to nevyznieva až tak nevhodne, keď sme ho potom videli, tam sme to dokázali trochu pochopiť (možno hereckým výkonom vedľajších postáv, ktoré v knihe prebil rozprávačský štýl tej hlavnej), ale v knihe bolo obrovské sklamanie, že Hazel na pohrebe nepredniesla reč, ktorú pre Augusta pripravila, ktorá mu hriala srdce a bola úprimná, ich, skutočná, ale rozprávala pre tých žijúcich, "sociálne žiadúce" vety, aby uspokojila očakávania... Máme tiež niečo pripravené a dúfam, že to nebude potrebné zažiť, ale taktiež že ak by to bolo nutné, že moje rozhodnutie nič nezvyklá a poviem to naše, pre neho a z lásky, ako sme si to vytvorili, ako sme žili, nie pre tých ostatných, ktorí žijú popri nás už teraz, a to sme si pri dočítaní znova sľúbili (možná Hazel chcela uľahčiť pozostalým, zrejme to myslela dobre, ale bola to pre nás pomerne rana v závere knihy, s ktorou sme sa stotožňovali v mnohých aspektoch, ale viem, je to vymyslený príbeh, užite si ho - je dojemný a je krásny!).
Deníček moderního fotra 3 aneb Historky z rodičovského podsvětí
Dominik Landsman
Priniesla som si ju už cielene a ľutujem, že naša knižnica ďalšie nemá. Naplnila moje očakávania v období, kedy som potrebovala trochu "čeňkovského" humoru. Čítala som doslova vo vani, aby som unikla pred vlastnými Čeňkami :))) A som rada, že dávam 5 hviezd, lebo to patrí ku knihám, kde mi niečo ostane v mysli, v spomienke... Keď nám náš Číňan z reštaurácie, kam pravidelne chodievame, oznámil, že jeho ročný chlapček sa volá Čen-Čen, samozrejme, mi hneď ako učiteľke napadlo, že by bolo super české meno pre neho Čeněk. A o to viac, keď sa mu narodil braček Ha-Ha (nesrandujem). Neboli by super dvojica? Čeněk a Hynek? Asi ale na to rodičov nepresvedčím... ;)
Deníček moderního fotra 2 aneb Pánbůh mi to oplatil na dětech
Dominik Landsman
Zase som sa nemohla prestať smiať sama pre seba v obývačke, až mi slzy tiekli a neudržala som pochechtávanie, čo si vyslúžilo otázky zo strany rodiny. Nadnesené, vtipné, kapitolky krátke, dá sa naozaj od rodičovských povinností odbehnúť k nej a odpočinúť si s povzbudivou myšlienkou, aj keď to moje je chodiaca pohroma, nie je v tom sám :D Existuje Čeněk!
Stařec a moře
Ernest Hemingway
Asi každý to pozná - povinné čítanie, niečo už fakt naozaj prečítať musím, lebo ma triedna dorazí do zeme :D (Chrám Matky Božej môj stredoškolský pokus po 50 stranách popisu chrámu neprežil.) Zvládla som to, len som stále ľutovala toho deduška... nejak mi to prišlo smutné a v tej dobe som hodnotu literárnu nedokázala natoľko oceniť, chcem sa k tomu v budúcnosti vrátiť.
Fiesta
Ernest Hemingway
Prišla ako "must" v rámci vysokoškolského štúdia a trochu som sa obávala po nie tak silnom úspechu Starca zo strednej a faktu čítania v origináli, ale ukázalo sa, že zbytočne. Čítalo sa to príjemne a aj následný rozbor v škole plynul krásne, pre mňa asi naj od Hemingwaya a s drobnosťou, ktorú chápem už ako jeho podpis... aj v najmenšom dielku sa okrajovo objaví rybačka / ryby, je to sympatický kúsok.
Paměti katovské rodiny Mydlářů v Praze. Díl 2
Josef Svátek
Úrovňou rozhodne nezaostáva za prvým dielom, ba ho predčí. Opäť jazykový sviatok, vystavaná dejová línia, opretá o historické skutočnosti s poľudštením všetkých postáv, či už odsúdencov, vypočúvaných, alebo samotného kata, jeho rodiny a sluhov. Otvorí dvere tajomna a čitateľ rozhodne nebude ľutovať!
Paměti katovské rodiny Mydlářů v Praze. Díl 1
Josef Svátek
Napísané prekrásnym jazykom, dejovo aj popisne bohaté, mnohokrát mrazivé s ťaživou atmosférou, ale tak to má byť vzhľadom k téme. Výborné dielo!
Lovec v pasti
Sofie Králová
(SPOILER) Pridám sa k viacerým tu už zmieneným názorom - erotické scény ohľadne Valentiny boli aj podľa mňa navyše a jedna akoby vysvetľujúca veta "on vedel, čo potrebujem" to nezachránila. Je ťažko uveriteľné, že by žena v situácii Val riešila veci podobným spôsobom - ešte tú chalupu jej verím - a hlavne sa dosť logicky tlčie predstava korzetu v daných scénach vs. objasnenie zdravotného stavu pohmatom v stajni (pardon, ak mám len slabú predstavivosť). Nečítalo sa to zle, bolo stručné, ale aby to stálo za viac, vrátila by som autorke dopracovať psychológiu postáv, ich konania, aby to neboli také výkriky do tmy: Dominikin odchod napr. a potom pomáhanie do vzťahu, z ktorého sama chcela uniknúť úplne neznámej slečne, a prečo ju vôbec v tom lietadle k sebe pozvali? - takých vecí je tam nadmieru - autorka má dobrú fantáziu na zápletky, ale chcelo by to viac rozpracovať to pozadie deja, okolnosti, dôvody, vzťahy...
Doufejme v to nejlepší
Carolina Setterwall
(SPOILER) Ach joj joj... prepáčte dlhý text, nechávam sa uniesť, ale toto proste neudržím, lebo vybuchnem. Dúfam, že autorka si český podobný server nebude prekladať, lebo ide podľa všetkého o vlastný príbeh, taký denníček, s ktorým šla na verejnosť, a to by som sa jej asi silne dotkla (prepáčte, Carolina, ak to niekedy prečítate) a ublížila, ale ja musím - AKO je možné, že tá hlavná hrdinka mala do konca fúry priateľov a neprestajne podporujúcej rodiny?? Že ju neposlali s jej chovaním a myslením do horúcich pekiel, alebo jej poriadne neprehovorili do duše? Alebo... vlastne asi prehovorili, ale ona ich odstrihla, tých čo mlčali alebo nesúhlasili, tak s nimi prestala komunikovať - ale prečo sa vrátili??? Strata milovaného človeka je strašná, o to viac, keď ho nájde tá milujúca polovička po smrti osobne a s bábätkom v náručí, to muselo byť absolútne deštrukčné, čiže prvú pätinu až štvrtinu knihy som tým nejak ospravedlňovala všetko ostatné, ale potom to už nestačilo. Donútila ho k sťahovaniu, vydupala si dieťa a následne vlastne zistí, že sa o hniezdočko starať nechce, s dieťaťom sama nevydrží ani deň (nielen mesiac, pol roka po strate, ale aj skoro dva roky, to dáme po 30-tke jaksi nedošlo, že dieťa je na furt - a že si to tak nepredstavovala, že bábo plače... to by som zjedla tak 20-tke), a to sme vo Švédsku, kde jej ho aj s plienkami a po roku a pol (!!) vezmú do škôlky bez problému! (Čo by dáma robila tri roky na materskej a bez zástupu desiatok pomáhajúcich + neprestajných návštev? Asi sme iná komunita, ale už vidím, ako kamarátky skáču radosťou, keď im s kočiarom ob deň dokvitnem na návštevu :D) Obskakuje ju rodina, priatelia, chodí k 3 terapeutkám, ktoré ju uisťujú, aká je super matka a partnerka... v čitateľovi (žene-matke troch kúskov bez babičiek a vždy pripravených chúv, bez psychológa na blízku sa postupne zbiera adrenalín) a potom to ešte príde a nasadí to korunu!! Nový partner - nabalí si ho, napíše mu sama... prečo s ním na prvom rande neskočiť do postele? a načo nejaká antikoncepcia, keď má po 35 a ide s ním po prvý raz? a potom láska obrovská, kamaráti naboku, obskakovanie zabudnuté, veď ju obskakuje ON... hneď zoznámiť deti, vytvárať bratsko-sesterské spolužitie (po pár týždňoch?? veľmi "zodpovedné"), zasnúbiť sa, súhlasiť s otehotnením novým a potom sa ho báť, až sa stane, tak sa vlastne zrútiť... a tu koniec lásky veľkej, lebo jej ON niečo vyčítal ohľadne jej dokonalej výchovy (ona ho komandovať smie, to je v pohode, adrenalín čitateľa stúpol do pary z uší... a tu príde veľké finále!) - ON ju prestane baviť, nejaký stereotyp rodinného života jej nestačí, lebo sa aj od nej (ejhľa) niečo chce... a tak to ukončí zo dňa na deň a objedná sa na potrat! "Super" riešenie - čo malé deti nezáujem, čo nenarodené dieťa ešte väčší nezáujem, čo otec dieťaťa - poradí si a rodina a priatelia sa húfne zlietnu, aby ju zachránili a poplieskali po ramienku, ako to len zvládla, chudinka a má ťažký údel (adrenalín zo mňa bafal ako v medzinárodný sviatok vynálezu parného stroja) - ukončí sa príbeh dojemnou scénkou na cintoríne, kde tento zázrak materstva posvätí aj bývalý partner z neba... a vo mne ostáva otázka - ak je toto všetko pravda a nielen vymyslený príbeh, čo ten Ivan, syn... no... hlavne, že má ružové tenisky a domček pre bábiky (vďaka za pripomenutie komentujúcim nižšie, súhlas), to mu dá gendrovo neskalený základ a že vie, čo znamená mŕtvy v dvoch rokoch, lebo o nebi sa pred ním nemá hovoriť, aby ho to nemiatlo a že na jeho výchovu dohliadajú aspoň dvaja terapeuti...
... a pak ji políbil
Laura Lee Guhrke
Musím sa priznať, že tu samostatnosť hlavnej hrdinky sedela! Nebola prepiata, nehrala sa "ach-nie-nechaj-ma-ale-vlastne-chcem" a dokázala za seba bojovať v dobe, ktorá tomu úplne nepriala. Úprimne som jej fandila, asi aj tým, že ma etiketa vždy bavila, sama patrím medzi tie menej nápadné a v podobnom historickom období sa vidím ako úspešnú guvernantku alebo inak zárobkovo činnú ženu, no a keby sa objavil taký partner ako Harry a pobozkal - super, prečo nie? :)
Amelia chce zůstat nad vodou
Valentina Ferrari
Priniesla som ju z knižnice kvôli obálke, doslova sa na mňa dívala a prosila - vezmi si ma domov, aj keď na tieto roztomilučké kačičky-mačičky toľko nie si. Vzala som ju, prečítala a... zamyslime sa takto nad týmto problémom - je to prvotina a snaha sa cení, trend tlačí na hlbokomyseľné motivačné, rádoby ja-to-zvládnem záležitosti, s ktorých sa budú hrnúť citáty - to sa neudialo, aj keď sa to snažilo: tridsiatnička, ktorá sa snaží presvedčiť iné tridsiatničky, že vlastne je v pohode byť večným dievčatkom, neustáleným, hľadajúcim, tak trochu neschopným, s nejakým problémom, ktorý by chcel rozosmiať, ale úplne sa nedarí (vytopené veci, vybehnem v pyžame do nemocnice), nevedieť sa o seba postarať pracovne ani emočne, komunikovať svoje názory, a tak ich hľadať u starších, kde sa sentiment seniorov násobí psíkmi je vlastne mega v poriadku a že kto by sa mal zamyslieť je ten, čo si svoj život usporiadal vzdelaním, bývaním, prácou a vzťahmi, či mu niečo neušlo a je v poriadku :) Asi súdim moc prísne, keď to po sebe čítam a možno presne o toto autorke išlo, aby vyvolala dané otázky, lebo kníh s podobnou hlavnou hrdinkou (zaujímavé, že ženou, nie mužom) sa nejak "rodí" v poslednej dobe hodne... Pokiaľ to bol zámer cielené, mala by som hviezdu pridať, hmmm...
Na Větrné hůrce
Emily Brontë
Búrlivé výšiny sú nielen klasika, ktorú si človek prečíta na strednej ako povinnú literatúru s istým pocitom... potom ako študent kritiky anglickej a americkej literatúry znova v origináli s celkom iným vnímaním a myšlienkami... následne ako dospelý opäť, pretože sa mu do ruky dostane Heathcliffov návrat alebo Trinásty príbeh a tým, že sa život niekam posunul zas príde iné wow a zamyslenie sa nad veľkosťou autorského potenciálu, ktorý toto vytvoril a precítil. Úžasné a strhujúce v každom čase!
Vražedkyně - Ženy s krví na rukou
Jennifer Wright
Zaujala ma veľtrhu kníh, keďže som už z tejto edície mala viac knižiek, tak som si ju musela odniesť do "rodinky" a neľutujem. Súhlasím s pripomienkami ostatných komentujúcich, jednotlivé medailónky nie sú vyvážené úrovňou ani výberom, ale v zásade veľmi dobre spracované, nenudilo a v poličke ostane.
Anna Klevská: Královna s tajemstvím
Alison Weir
Čítala som skoro všetky knihy z tejto série a sú úplne úžasné. Príbeh Anny Klévskej ma pohltil od začiatku do konca - od mladosti s jej (možným, historicky nedokázaným ako autorka vysvetľuje a čestne priznáva, ale výborne rozpracovaným) prešľapom až po záver života, kde sa láska snúbila s utrpením a opätovným stretnutím a zmierením (čo by vysvetľovalo historické pramene závetu), vzťah s kráľom bol tiež veľmi dobre vystavaný. Hlboko sa skláňam pred autorkou!
Vynucený sňatek
Karen Ranney
Nebolo to zlé, ale nejak to nebolo - fajn romantika, ale neostalo vo mne nič moc na zapamätanie, ale ani na znechutenie, takže taký priemer celkovo :)
Slunečnice
Richard Paul Evans
Vstupuje mi tu istý peruánsky sentiment - mesiac strávený medzi Indiánmi kmeňa Kečua v doprovode paní Olgy Vilímkovej, ktorá učila ich deti, žila ich životom a bola skutočnou hrdinkou (napísala o tom vlastné knihy), ako študenti-geografi sme si to nielen užívali, ale aj naplňovali si duše poznaním, čiže... vedela som si to prostredie, deti a školu veľmi živo vybaviť, pár sme ich navštívili. Deti aj rodičia boli za všetko vďační, nabalili nám vždy na cestu, čo len mali a mohli, tešili sa z minima a vzdelanie stavali vysoko, preto sa mi krásne čítalo, vkladala som si tam skutočné tváričky a dúfam, že tie "naše" deti majú v živote aspoň toľko šťastia ako tie knižné...
Arabský svět – jiná planeta?
Emíre Khidayer
Doslova som ju prehltla (2x za sebou) spolu s pokračovaním, pretože sa priznám, že už po prvej návšteve Ománu si ma arabský svet získal... Nie som voči nemu nekritická, iste má i svoje proti, rovnako ako ten náš z ich pohľadu ;) Nasledujúce cesty do Ománu a ďalších krajín arabského sveta dávajú autorke len a len za pravdu v jej popisoch a názoroch, tým pádom môžem vrelo doporučiť. (A áno, arabsky som sa začala učiť, pomocou kamarátky z česko-libanonskej rodiny a je to NAOZAJ veľmi náročný, ale aj krásny a poetický jazyk... len ma trochu mrzí, že som stále vo fáze: ja niečo poviem... v pohode... oni rozumejú... lenže... aj oni niečo povedia... už to nie je v pohode, pretože ja nerozumiem :D :D)
Život po arabsku
Emíre Khidayer
Úplne skvelá kniha o arabskej kultúre. Aspoň podľa môjho subjektívneho názoru - objektívne, trefné, moderné vnímanie s úctou k tradíciám, vysvetlením pozadia mnohého nepochopiteľného a tiež poukázanie na veci, ktoré nie sú (z pohľadu Európana) vhodné či udržateľné... Výborne podané a na 95 % súhlas aj z našej skúsenosti cestovateľov na voľnej nohe - z arabských krajín máme na konte s manželom: Omán (3x), UAE, Kuvajt, Bahrajn, Saudská Arábia, Západná Sahara (Maroko)... Radi by sme pokračovali v objavovaní tejto "inej planéty" (odkaz na 1. diel).
Prostonárodné slovenské povesti
Pavol Dobšinský
Úplná klasika - ľudové rozprávky v tej najčírejšej (a niekedy trochu brutálnej - rozkrájanie na kúsky, rozliatie na kolomaž) podobe, spomienky na detstvo zaručené! Vylepšené o doslov, ktorý tiež odporúčam dospelým čitateľom prelúskať, pretože odhalí čo-to z pozadia rozprávok, odkiaľ prišli, ako sa tradovali...
Pět polibků
Rachael Anderson
Rozčlenenie deja na 5 bozkov je originálne a toho sa autorka drží v celej knihe. Snaží sa a vcelku veľmi zdarne podávať klišé tohto žánru aspoň trochu inak. Veľmi pekné čítanie :)