Karneval krýs

Karneval krýs
https://www.databazeknih.cz/img/books/50_/500741/bmid_karneval-krys-hIO-500741.jpg 5 11 11

Neexistujú krízy politické či hospodárske, iba morálne. Spôsobujú ich krysy. Sú stále nenažrané, aktívne hlavne v tme, keď ich nevidia. Žijú v klanoch, ktoré medzi sebou vedú vojny, sú pomstychtivé, vodcovia si značkujú podriadených močom. Krysy sa pred vodcom od strachu plazia po bruchu, na dôkaz svojej oddanosti mu olizujú srsť, hoci by ho najradšej zožrali. Hlavný hrdina Banášovho románu sa rozhodne vstúpiť do politického karnevalu, ale rýchlo zistí, že politika je stroj, ktorý slušného človeka zmení na prasa, aby z neho napokon vyšiel ako klobása. Pochopí, že charakter človeka sa spozná vtedy, keď dostane do rúk moc. Pýta sa: Načo sú zákony tam, kde vládnu peniaze? Na vlastnej koži sa presvedčí, že takzvané demokratické voľby sú ideálny systém, v ktorom jedni zlodeji legálne vymenia druhých, aby rozkradli peniaze tých, ktorí ich volili. Napriek všetkému bojuje, hoci vie, že učiť politika poctivosti je ako učiť psa chodiť na zadných nohách. Nikdy sa to nenaučí, ale chvalabohu aj za tých pár krokov. Vedie ho presvedčenie, že jediný odvážny medzi tisícmi zbabelých je väčšina. Bude jeho snaha o deratizáciu politiky úspešná?... celý text

Přidat komentář

Bedřich63
08.02.2024 5 z 5

Na jednom z "nezávislých webů" jsem si poslechl rozhovor s Jozefem Banášem o jeho pohledu na život a pak ještě jeden krátký o této knize. A už to bylo, dostal jsem chuť si něco od autora přečíst.
Touto knihou jsem se zase po mnoha letech dostal ke čtení "vo slovenčině". Po pár odstavcích mě kniha úplně pohltila a tento pro mě nový autor se ukázal jako dobrá volba.
Kniha je o problematice, které se docela při četbě věnuji, jen zatím spíše u autorů jako je Dominik Dán nebo Alena Vitásková. Pohled do posledních let budování socialismu a následně do porevolučních let, kdy se začal budovat kapitalismus a skončili jsme u nezdravé evropské socialistické dotační pokřivené rozkradačské upadající ekonomiky, je více než zajímavý. Autor popisuje dění na Slovensku formou příběhu fiktivní postavy podnikatele Gregora, který má ale reálný základ. Krys, které obyčejným poctivým lidem otravují život, je mnoho a stále se množí.
Autor detailně popisuje politickou scénu a postupy lidí, kteří politiku využívají pro své cíle. Druhou nosnou linkou knihy jsou úvahy hlavního hrdiny o smyslu života, hodnotách, idejích a přínosech. Knihu hodnotím velmi kladně.
A už na mě čeká další autorova kniha Jsem Baťa, dokážu to!

miromi2
11.11.2023 5 z 5

Mne sa kniha páčila. Pomery v politike dobre vystihnuté a umne zakomponovaný príbeh podnikateľa. Rozšírený o postoje hlavného hrdinu Kramára a obohatený jeho vnútorným životom.


Balenka
06.11.2023 2 z 5

Ja teda neviem neviem, ale mna kniha nebavila. Kniha poukazuje na skutočné politické pomery pred a po prevrate prostredníctvom Gregorovho príbehu. A teda ten ma naozaj nebavil. Nevadí mi čítať o politike tej doby, ale tento príbeh bol nezmyselný, prekombinovany a pre mňa absolútne neputavy. I ked mám pana Banáša ako autora veľmi rada, túto knihu určite ďalej odporúčať nebudem.

DarthSoren
16.04.2023 5 z 5

Ako vyštudovaný filozof sa snažím byť stále čo najviac politicky nestranný, občas dokonca vyslovene apolitický. Preto sa politicky ladeným publikáciám, ktoré u nás nakoniec bývajú väčšinou jednostranné až propagandistické, vyhýbam veľkým oblúkom. Pri knihe Karneval krýs som urobil výnimku, pretože som pred pár mesiacmi videl rozhovor s autorom, p. Banášom, kde túto knihu spomínal a rozprával celkom rozumne. S príbehom sa dá stotožniť. Na príklade tohto príbehu podľa skutočných udalostí je vidieť, že propagandistické hlúposti našich "vládcov" o tom, že nič nemá dve strany, a nesmieme používať slová ako "ale", "lenže", každá minca má dve strany", "napriek tomu", "podľa môjho názoru" a podobne, sú absolútnym nezmyslom, pretože všetko je potrebné zvažovať z viacerých uhlov, s odstupom a odosobnením sa, analyzovať, argumentovať, snažiť sa pochopiť iné názory, zaujať vlastné stanovisko - to znamená kritické myslenie. Dnešná politická kultúra je hnilá a tí, ktorí sa dušovali, že našu krajinu očistia, ju priviedli do ešte väčšej žumpy. Vlastne každá z doterajších vlád bola svojim spôsobom niečím špinavá. Problém nastáva, keď sa politici, ktorí často na svoje pozície ani nemajú vzdelanie (niektorí vlastne žiadne vzdelanie) už svoje prešľapy ani nesnažia zakryť a aj napriek tomu s výdatnou pomocou médií oslavujú svoje skazené skutky ako historické. Čiastočne ukryté prirovnanie dnešných novinárov ku krysám je... prinajmenšom trefné (česť patrí novinárom, ktorí zatiaľ nepredali svoju etiku a dôstojnosť za sto eur k výplate). Žijeme ešte v demokracii? Žili sme v nej vôbec niekedy? Je to, že môžeme cestovať a to, že v obchode máme banány ozaj jediným potrebným dôkazom demokracie? Stačí nám to? Nesmerujeme tam, kde sme/kde naši rodičia a starí rodičia boli pred '89? Nesmerujeme vari až tam kde bolo ľudstvo pred vytvorením prvých štátov a o čom hovoril Hobbes? Homo homini lupus est.

momo67
11.12.2022 5 z 5

Vedel to už Karel Kryl keď spieval "Demokracie rozkvétá byť s kosmetickou vadou, vždyť ty co kradli po léta dnes dvojnásobně kradou...". Kniha je bezesporu čiastočne autobiografická a aj keď sa dá predpokladať určitá štylizácia hlavného hrdinu skutočné pomery na Slovensku určite lepšie popisuje ako Vagovičov Padreho klan, ktorý je napísaný na objednávku a demaskuje len jednu zo skupín. Bohužiaľ treba priznať, že Mečiar vytvorením slovenskej oligarchie zabil demokraciu a odovzdal ju do rúk privatizačným oligarchom. A kapitalistická demokracia sa príliš od tej socialistickej nelíši. Jediný rozdiel je len v tom, že neexistuje Ústredný výbor oligarchie (aj keď ktovie?). Zároveň s touto knihou čítam Dejiny 20. storočia od Johnsona a mrazí ma keď autor popisuje pomery pre vypuknutím prvej svetovej vojny.

KOPEBR
07.11.2022 5 z 5

(SPOILER) Už dlhé roky opakujem, že žijeme len v úbohej ilúzii o demokracii, slobode a ľudských právach...
Virtuálna realita, ktorá nás obklopuje a ktorú mnohí v našom okolí viac, či menej vedome pomáhajú vytvárať a umelo ju udržujú pri živote, je natoľko presvedčivá, že aj skúsení kritici majú občas problém, aby ju v reálnom čase dokázali odlíšiť od skutočnosti.
Za socializmu sme sa aspoň nemuseli tváriť na demokraciu. Všetci sme odmalička vedeli, že sa jedná o diktatúru proletariátu a tak sme to aj brali. Boli sme zvyknutí niečo iné si myslieť a iné hovoriť na verejnosti, bola to všeobecne praktizovaná pretvárka. Väčšina však neverila tomuto verejnému "maskovaniu" a brali sme to ako povinné jazdy, či súčasť politického folklóru.
Dnešná doba je typická hromadnou poruchou vnímania reality. Ľudia začínajú slepo veriť propagande, strácajú kritické myslenie, ocitajú sa v podivnej schyzofrénii umocnenej na druhú.